V súvislosti s dvadsiatym výročím Nežnej revolúcie sa veľa pohovorilo a popísalo o spoločenských zmenách aj o reziduách predchádzajúceho autoritatívneho režimu. Pomerne často sa skloňoval pojem individuálna sloboda i naša schopnosť vysporiadať sa s ňou.
Pred novembrom 1989 sme všetci viac či menej túžili prejaviť svoju odlišnosť, byť inými, výnimočnými. Tieto túžby sa po zmene spoločenského usporiadania dali bezo zvyšku naplniť. Zvýšená miera individualizácie sa dokonca stala charakteristickou črtou dnešnej spoločnosti. Prejavy individuálneho vkusu nikto nezakazuje ani nespochybňuje. Napriek tomu sme sa ešte stále neoslobodili spod nadvlády vkusu väčšiny. Stále nedokážeme prejaviť dostatok osobnej slobody, aby sme ako individuality, resp. príslušníci menšiny aj konali. Byť iný v našej spoločnosti ešte stále znamená byť podozrivý. Podozrivý z elitárstva či menševizmu (na paralelu medzi menševizmom a boľševizmom a názormi menšiny a väčšiny nedávno upozornil Silvester Lavrík, Fórum SME, 21. 11. 2009). V priebehu druhej polovice 20. storočia sa unifikácia vkusu, resp. boľševizácia architektúry...
čítať ďalej
